Začítajte sa do pokračovania nášho rozprávania o roadtripe na Island. Naša cesta tentokrát viedla na sever a západné fjordy ostrova. Spoznáte geotermálne oblasti v okolí sopky Krafla, ďalšie nádherné vodopády, severskú metropolu Islandu i menej známe západné fjordy. Ak ste ešte nečítali prvú časť o južnej časti Islandu, môžete to napraviť po kliknutí na link www.travelquest.eu/blog/island-okruzna-cesta-za-11-dni-1-cast.

Na nasledujúcej mape sme pridali všetky zastávky počas 5. – 7. dňa. O niečo nižšie v príslušnej časti článku nájdete aj mapku z 8.-11. dňa. Vľavo hore si môžete rozkliknúť zoznam zastávok, rozdelený do jednotlivých dní, alebo si zobraziť trasy, ktoré sme absolvovali.

---

5. deň

Ráno na Jökulsárlóne

Toto miesto je tak úžasné, že sme sa mu rozhodli venovať priestor i v tejto časti. Strávili sme tu koniec koncov pomerne dlhý časový úsek. Prežili sme mrazivú noc, ale o to krajšie ráno pozorovaním obrovských ľadových krýh, odlamujúcich sa z najväčšieho európskeho pevninského ľadovca Vatnajökull a prechádzkou po Diamantovej pláži. Miro dokonca vstal o piatej ráno, aby sa mohol čo najdlhšie venovať foteniu.
Len škoda, že okolo deviatej ráno sa toto miesto naplní turistami, ktorí si chcú lagúnu takisto prezrieť a povoziť sa v jej vodách na obojživelnom vozidle. Mimichodom, nie je to vôbec lacná záležitosť, za jednu jazdu sa platí asi 5600 ISK (1330 Kč). Ak chcete mať viac súkromia, odporúčam navštíviť neďalekú zátoku Fjallsarlón. My sme sa o nej, bohužiaľ, dozvedeli až po výlete.

Východné fjordy

V priebehu piateho dňa sme mali v pláne prejsť východnú časť Islandu. Predtým sme sa zastavili pri termálnych prameňoch Hoffel Hot Tubs neďaleko Jökulsárlónu. Nachádza sa tu päť kadí s rôznou teplotou vody. Platenie poplatkov za kúpanie nikto osobne nekontroloval, ale priestor bol snímaný kamerami. Za vstup sa dalo zaplatiť do kasičky pri vchode, alebo v neďalekom hoteli Hoffel. Voda je tu čistá, príjemne teplá, len do kabínok odporúčam vziať prezuvky, lebo podlaha nebola dobre umytá.

Popoludní sme pokračovali po okružnej ceste pozdĺž pobrežia, ktoré lemovali strmé útesy. Kopce na východe Islandu síce pôsobia impozantne, ale sú podobné škótskej vysočine. Keďže sme boli v Škótsku minulý rok a túto krajinu máme ešte v čerstvej pamäti, podobné prírodné scenérie už neboli pre nás unikátne. Preto z tejto časti cesty nemáme ani žiadne fotky. Navyše sa v priebehu dňa obloha zatiahla a začalo pršať. Kvôli vytrvalému dažďu sme boli nútení vynechať túru k vodopádu Hengifoss. Mali sme aj nedostatok času. Na noc sme si rezervovali apartmán v hoteli Tangi v malom mestečku Vopnafjörður (Hotel Tangi – Link). Aspoň raz za 10 nocí strávených na Islande sme chceli spať v pohodlnej posteli a mať k dispozícií vlastnú kúpeľňu. Bolo však nutné ubytovať sa najneskôr do deviatej večer.

Počas cesty do hotela sme sme si urobili aspoň zastávku pri vodopáde Rjukandi. Z parkoviska popri ceste sa k nemu dalo dostať po piatich minútach mierneho stúpania do kopca. Dážď a vietor boli však natoľko vytrvalé, že sme sa zdržali iba krátko. Podarilo sa nám ale nafotiť zopár pekných záberov. Pridali sme ešte fotky priateľských islandských koníkov, ktorý sa pásli neďaleko pumpy, kde sme na pár minút zastavili.

---

Sever Islandu

6. deň

Gljúfursárfoss

Blízko hotelového zariadenia, kde sme prespávali,  sa nachádzal vodopád Gljúfursárfoss. Napriek tomu, že sa k nemu dalo dostať z hlavnej cesty, tu nebol nikto okrem nás. Vodopád je jedinečný v tom, že jeho vody vzápätí ústia do oceánu a skalné steny, ktoré ho lemujú, sú porastené machom a trávou. Dala by sa tu stráviť aj dlhšia doba, výhľad na priľahlý fjord bol nádherný, ale v ten deň nás čakal náročný program.

Detifoss

Od rána opäť mierne popŕchalo, ale ani dážď nezabránil tomu, aby sme si užili Detifoss, najmohutnejší vodopád Európy. Jeho široké koryto a obrovské množstvo vody, ktoré ním tečie, v nás budilo poriadny rešpekt. Niet divu. Vodou ho zásobuje samotný ľadovec Vatnajökull. Masívne prúdy vody šedobielej farby padajú z výšky 44 metrov. Okolitá krajina je ako vystrihnutá z fantasy románu. Veď posúďte sami….

Krafla a okolie

Pokračovali sme k zaujímavej vulkanickej prírode severného Islandu. Región v okolí sopky Krafla hýri farbami a v okolí sa to hemží množstvom geotermálnych prameňov. Zaujal nás hlavne kráter Víti, aj rozsiahle lávové pole Leidrhnjukur.
Pri kráteri sa dalo zaparkovať. Vyliezli sme až na vrchol a urobili sme si okružnú prechádzku. Voda v kráteri mala vplyvom baktérií modrú farbu. Páčil sa nám výhľad na okolitú prírodu a neďalekú geotermálnu elektráreň.

Len pár minút jazdy autom od Víti sa dalo dostať na východiskové parkovisko pre túru na Leidrhnjukur. Cesta k vulkanickej oblasti trvá od parkoviska asi 20 minút, prechádzka okolo lávového poľa aj s fotením približne 1,5 hodiny. Videli sme niekoľko geotermálnych prameňov a rozsiahle pásma stuhnutej lávy. Niektoré kamene boli na dotyk stále teplé.

Hverarönd

Pred návratom na hlavnú cestu smerom k jazeru Mývatn sme navštívili ešte jednu geotermálnu oblasť, zvanú Hverarönd. Nachádzala sa hneď vedľa hlavnej okružnej cesty okolo Islandu. Boli tu vidieť prejavy sopečnej činnosti na ostrove z iného uhla. Všade bolo cítiť sírne výpary a bolo tu niekoľko oblastí s bulblajúcim bahnom.

Mývatn

Večer sme mali v pláne navštíviť prírodné kúpalisko Mývatn. Kvôli množstvu turistov čakajúcich na vstup sme to museli vzdať, preto si lístky radšej dopredu rezervujte na stránke www.myvatnnaturebaths.is. Vstupné je pomerne drahé, ale zaroveň vyjde menej ako návšteva Blue Lagoon.
Pokračovali sme teda k jaskyni Grótjarga s modro sfarbeným podzemným jazierkom. Vstup je len na vlastné nebezpečie, jaskyňa sa ale nenachádza veľmi hlboko pod zemou. Nad jaskyňou sa dá vidieť aj zaujímavý povrchový zlom.
Na noc sme sa zastavili v kempe v Húsaviku. Ani tu nám však počasie neprialo. Večer sa spustil dažď, ktorý pretrval až do nasledujúceho rána. Na ďalší deň sme sa preto rozhodli vynechať prehliadku mesta a ďalšou zastávkou bol vodopád Godafoss.

---

7. deň

Godafoss

Predpoludním sme sa zastavili pri „božskom“ Godafosse. Svoje meno dostal kvôli tomu, že do neho po prijatí kresťanstva na ostrove boli zvrhnuté sošky starých bohov. Voda, ktorá ním preteká, je sfarbená do fascinujúcej tyrkysovo modrej farby. Tento vodopád považujem za jeden z najkrajších na Islande.

Akureyri

Popoludní sme sa presunuli do mesta Akureyri, metropoly severného Islandu. Prešli sme sa po hlavnej ulici, navštívili miestny kostolík vynímajúci sa na návrší a dali sme si v miestnom stánku hot-dog na islandský spôsob, tzv. pylsur. Islanďania do neho často pridávajú napríklad smaženú cibuľku, zaváranú uhorku, na severe je často zvykom dať si do neho aj červenú kapustu. Pylsur nám veľmi chutil, odporúčame vyskúšať. Navštívili sme stánok SS pylsur na Prístavnej ulici.

V Akureyri sa nachádza i botanická záhrada, do ktorej sa neplatí vstupné. Môžete tak spoznať, že aj v tejto nehostinnej severskej krajine pod polárnym kruhom je rozmanitá flóra. Najviac nás zaujal ozdobný šalát, či rôznorodo sfarbené prvosienky. Čo však neodporúčam, je návšteva miestnych toaliet, platí sa tu v prepočte asi 100 Kč.

Glaumbaer

Ďalej po ceste sa dá navštíviť malý skanzen Glaumbaer s pôvodnými islandskými obydliami. Videli sme tu typické domčeky porastené trávou, kde obyvatelia bývali a skladovali potraviny. Aj keď sa podľa knižného sprievodcu malo platiť vstupné, nikto ho tu nevyberal, ani sme nenarazili na žiadnu pokladničku.

Grettislaug

Večer sme si dopriali návštevu horúcich prameňov Grettislaug. V malom komplexe sa nachádzali dva bazény. Vedľa kúpaliska bol aj kemp, ale keďže sme mali ešte nejaké plány, nezostali sme. Príjemne sme tu zrelaxovali. Nepríjemné boli akurát neodbytné útoky v blízkosti hniezdiacich vtákov po ceste do bazénov. Niekomu by mohlo vadiť, že bazény majú na dne jemnú vrstvu zelených rias a tým pádom aj klzké schody pri vstupe do bazéna.

Pred povinnou nočnou zastávkou v kempe sme sa ešte zastavili pri zaujímavom skalnom útvare Hverstadir, nachádzajucom sa na pláži s čiernym pieskom. K útesu však vedie štrková cesta plná dier, preto sem radšej choďte iba v prípade, že máte terénne auto.

---

---

Západné fjordy

8. deň

Zo severu sme sa dostali na západné fjordy. Cestovanie touto časťou Islandu vyžadovalo dostatok času a chuť spoznávať najmenej obývanú časť ostrova. Miestna krajina vám môže pripadať nudná, pretože sa niekedy dlho nepozeráte na nič iné, len na kamenistú pustatinu. Najväčšou nevýhodou sú štrkové cesty. Hlavne cesty z kopcov prudkými zatáčkami po kamenistej vozovke boli pomerne nebezpečné. V priebehu jazdy sa nám ale naskytol pohľad na rôzne prírodné scenérie…

Látrabjarg

Po prekonaní nástrah vozoviek západných fjordov sme sa mohli kochať miestami, ktoré sa inde na Islande nedali vidieť. Jedným z nich bol útes Látrabjarg, najväčšie hniezdisko morských vtákov v Európe. Fascinovalo nás, že sme sa mohli priblížiť k alkám (papuchalkom) na vzdialenosť sotva dvoch metrov. Bol to jeden z najkrajších zážitkov z roadtripu, aj keď cesta k útesu trvala asi 4 a pol hodiny.

Rauðisandur

Podvečer sme mali v pláne navštíviť červenú pláž Rauðisandur, vzdialenú asi hodinu jazdy od Látrabjargu. Mali sme však smolu. Práve bol príliv. Videli sme aspoň jeden z islandských kostolíkov, zaujímavo kontrastujúcich s divokou prírodou.

Dynjandifoss

Neskoro večer sme sa na jednom z kopcov mohli kochať západom Slnka. Pred jedenástou sme sa ešte stihli zastaviť pri Dynjandifosse. Ten sa mi zo všetkých islandských vodopádov páčil naviac. Tvorí ho niekoľko sesterských vodopádov, postupne v kaskádach klesajúcich do údolia. Dynjandifoss sa nachádza na vrchole, prúdy vody vytvárajú ohromujúci vodný vejár. Aj napriek neskorej hodine sme si mohli vychutnať výhľad na tento vodopád a urobiť zopár snímkov.

Thingeiri

Do kempu sme to mali ďaleko. Najbližším mestečkom bolo Thingeiri, kam sme sa dostali až krátko pred polnocou. Stany sme stavali už za tmy. Ráno sme mali možnosť dať si sprchu na plavárni, ktorá sa nachádzala hneď vedľa. Zároveň sme mali možnosť využiť kuchynku.

---

9. deň

Isafjordur

Chceli sme využiť krásny deň a preto sme sa prešli centrom Thingeiri a neskôr sme sa presunuli do metropoly západných fjordov – Isafjorduru. Mesto bolo malé, ale upravené, prístav bol ozdobený kvetmi a bolo tu niekoľko lavičiek na sedenie, odkiaľ sa dalo kochať strmými svahmi obklopujúcimi záliv.

Sudavík

V neďalekom Sudavíku sme navštívili múzeum venované polárnym líškam. Vedeli ste, že polárne líšky osídlili Island ešte pred človekom? Najviac rozšírené sú práve na západných fjordoch, najmä na Hornstrandire. Pri budove múzea môžete vidieť aj dve mladé líšky, ktoré sa vyhrievali na slnku vo výbehu. Po ceste na východ sme sa neplánovane zastavili sledovať tulene. Na mieste je aj dopravná značka upozorňujúca na možnosť pozorovania tuleňov, môžete ju nájsť na našej mapke.

Polostrov Strandir

Pokračovali sme na polostrov Strandir, kde sa v blízkosti mora nachádzalo kúpalisko Krossneslaug. Bolo úžasné plávať v bazéne s teplou vodou pochádzajúcou z horúcich prameňov a pritom sledovať rozbúrené more a okolité útesy. Návštevu rozhodne odporúčam. Okrem väčšieho bazénu je tu k dispozícií aj menšia jacuzzi s teplejšou vodou.
Na noc sme zakempovali v neďalekom kempe Urdartindur. Vládla tu veľmi príjemná atmosféra. Vedľa kempu bola chata, kde zrovna prebiehala rodinná oslava, ušiel sa nám aj mrkvový koláč.

---

10. a 11. deň

Kirkjufell

Nasledujúci deň nás čakal dlhý presun zo západných fjordov k vrchu Kirkjufell a priľahlým vodopádom. Kirkjufell je fenoménom, patrí k najfotografovanejším miestam na Islande. Predsa len nás čakalo určité sklamanie. Najprv sme nemali kde zaparkovať. Keď sa nám to podarilo a šli sme k vodopádom, spustil sa lejak. Takisto sme mali inú predstavu, ako toto miesto vyzerá. Hora bola pomerne ďaleko od vodopádov a bola od nich oddelená pomerne frekventovanou cestou, čo na fotkách nie je vidno.

Snæfellsjökull

Keď prestalo pršať, urobili sme si aspoň krátku zastávku v Národnom parku Snæfellsjökull a prešli sme sa fascinujúcou sopečnou krajinou.

Barnafoss

Západ Slnka sme si vychutnali pri nezvyčajných vodopádoch Barnafoss. Na záver výletu sme sa boli pozrieť na tzv. Moste medzi kontinentami (Bridge between Continents). Nachádza sa v linií medzikontinentálneho zlomu medzi Severnou Amerikou a Euráziou. Pri ceste smerom na Reykjavík sme ešte videli geotermálnu zónu Connuhver. V noci nás už čakal odlet naspäť do Prahy.

Pokiaľ vás náš článok zaujal, budeme radi za prípadnú spätnú väzbu. Poteší nás, ak niekoho k ceste na Island inšpirujeme. V prípade, že by ste chceli poradiť ohľadom plánovania roadtripu, napíšte nám do komentárov, alebo pošlite správu na našu facebookovú stránku Cestovná mánia.

Text: Klaudia Schery
Foto: Miroslav Schery