Dobrodružstvo za polárnym kruhom
Bol chladný decembrový večer a my sme sa vracali domov z cestovateľského festivalu. Obdivovali sme zážitky dobrodruhov, ktorých sny nepoznali hranice. Ich prednášky nás inšpirovali natoľko, že sme sa aj my rozhodli splniť si jednu túžbu. Chceli sme vidieť polárnu žiaru. Začalo sa teda pátranie. Kam bude najlepšie vycestovať? Po prečítaní niekoľkých článkov a odporučení sme určili ako východiskový bod našej minivýpravy Tromsø, metropolu severného Nórska. Toto mesto má skvelé podmienky na pozorovanie. Aurora borealis, ako sa nazýva žiara severnej pologule, sa podľa dostupných informácií mala dať sledovať priamo nad mestom, alebo v susedných zálivoch.
A ako dopadol náš výlet? Pred cestou som naivne očakávala, že krátko po zotmení sa nám nad hlavami roztancuje svetelná show a polárnu žiaru budeme môcť pozorovať kdekoľvek a kedykoľvek. Opak bol pravdou. Zistili sme toriž, že auroru je potrebné hľadať, čo si niekedy vyžaduje dostatok trpezlivosti a pevného odhodlania. A trochu šťastia.
Netrpezlivosť sa nám poriadne vypomstila v prvý večer. Krátko po príchode k našej hostiteľke začalo husto snežiť. Boli sme uťahaní z náročného dňa, nečakali sme, či sa počasie náhodou nezlepší a šli sme si pospať. Veď určite niečo uvidíme zajtra. No pol hodinu po tom, čo sme zaspali, sa obloha vyjasnila a z balkóna bolo možné auroru pozorovať… Nevadí, hovorili sme si, keď nám to nadšene rozprával po raňajkách spolubývajúci. Máme pred sebou ešte niekoľko nocí. Lenže aj keď bolo v priebehu nasledujúceho dňa prekrásne, takmer okamžite po zotmení sa nebo opäť zamračilo a rozsnežilo sa. Zrážky neustávali ani po niekoľkých hodinách. Sklamaná som si šla po polnoci ľahnúť, manžel bol hore asi do pol druhej, ale nič.
Na ďalší deň sme sa mali presunúť z Tromsa na ostrov Kvaløya. Situácia sa zopakovala. Cez deň blankytne modré nebo a večer sneženie. To sme už začali mierne prepadať zúfalstvu. Nasadli sme teda do auta a rozhodli sme sa skúsiť hľadať. Nórske počasie môže byť predsa len nevyspytateľné a meniť sa od údolia k údoliu. Jazda bola dobrodružná. Úprimne som obdivovala svojho muža, ako dokázal šoférovať v takej neskutočnej fujavici. Miestami bolo vidieť iba na pár metrov pred naše auto. Po približne štyridsiatich minútach sme však šťastne dorazili ku Grotfjordu. V tomto širokom zálive sa oblačnosť začala pretŕhať a my sme mohli zazrieť tenké zelené pásy derúce sa spoza oblakov. Konečne úspech!
Ale to sme ešte netušili, aký slabý odvar bolo to, čo sme videli. Ďalšie tri noci nám mimoriadne priali. Už nasledujúcu noc sme boli svedkami dokonalého prírodného divadla, keď aurora nad našimi hlavami priam explodovala a oblohu zaliali rôzne odtiene fialovej, ružovej a zelenej. Ďalšiu noc sme zase mohli pozorovať žiaru v podobe vlniacich sa pásov, zospodu orámovaných fialovou farbou, či zeleno sfarbenú podkovu nad kopcami. Za Grotfjordom smerom na mesto Tromvik sa nachádzalo ďalšie dokonalé miesto na pozorovanie, kde sme nafotili asi najkrajšie zábery s odrazom aurory na hladine vody. Po týchto zážitkoch sa už vôbec nečudujem, že starodávni obyvatelia Nórska žiaru uctievali. Vidieť totiž, ako vám tancuje nad hlavami, totiž patrí k najmagickejším zážitkom v živote.
Za tých niekoľko dní, ktoré sme v Tromse a jeho okolí strávili, sme si dali dohromady niekoľko pravidiel, ktorými sme sa riadili pri hľadaní aurory. Najdôležitejšími faktormi, ktoré ovplyvňujú, či žiaru uvidíte, je tzv. slnečná aktivita a počasie. Tento krásny prírodný úkaz vzniká, keď elektricky nabité častice, predovšetkým elektróny slnečného vetra dopadajú na vrchnú časť atmosféry, termosféru. Častica sa dostane na vyššiu energetickú hladinu a pri návrate na pôvodnú hladinu sa vylúči fotón, ktorý môžeme pozorovať ako svetlo v podobe polárnej žiary. Slnečná aktivita sa dá sledovať pomocou webových stránok, či mobilných aplikácií, napr. Aurora service – http://www.aurora-service.eu/aurora-forecast/, alebo Norway lights http://norway-lights.com/#tromso. Na lov môžete vyraziť, ak hodnota Kp dosiahne aspoň dvojku, výraznejšiu žiaru máte šancu uvidieť však až pri hodnote tri. Ako sme sa mohli presvedčiť, predpovede sú nestále a pravidelne sa menia, preto je potrebné aplikáciu neustále sledovať. Aby bola viditeľnosť dobrá, musí byť obloha ideálne bezoblačná alebo polojasná a nesmú padať žiadne zrážky.
Za žiarou je potrebné sa presúvať, preto je dobré zaobstarať si vlastné auto, prípadne sa pripojiť k nejakému zájazdu organizovanému cestovnou kanceláriou. Cesty ne severe Nórska boli vo veľmi dobrom stave, nepotrebovali sme terénne auto. Požičané vozidlo bolo opatrené špeciálnymi zimnými pneumatikami. Výhodou zájazdu je, že ho vedie väčšinou profesionálny fotograf, ktorý vám ochotne pomôže s fotením, prípadne vás na pamiatku so žiarou vyfotí. Takýmto spôsobom si može aj menej zdatný fotograf odniesť krásnu spomienku.
Netreba podceniť ani oblečenie. Na nočnú výpravu sme sa museli teplo obliecť, počasie bolo mrazivé. V jednu noc teplota klesla dokonca iba na – 15 stupňov. Oblečenie by sa malo vrstviť. Ja ako zimomravý človek som mala pri pozorovaní dve dlhé tričká a dvoje nohavice. Musím povedať, že niekoľkovrstvové oblečenie mi z celého výletu chýba asi najmenej. Bolo naozaj otrava všetko si to na seba večer čo večer obliekať.
Ďalším faktorom, ktorý môže výrazne pokaziť zážitok z pozorovania, je mestské osvetlenie. Aj keď má polárna žiara vznášajúca sa nad mestom svoje čaro, svetelný smog väčších miest nie je ideálny pre fotenie. Kvôli tým sme sa presunuli na susedný ostrov Kvaløya.
Na samostatné výpravy sa hodí prehľadná mapa, kde si vyznačíte najlepšie miesta na pozorovanie. Tá sa dá obstarať v jednej z turistických informačných kancelárií, alebo ju môžete dostať od svojich hostiteľov, pokiaľ budete ubytovaní cez Airbnb. Je dobré spýtať sa miestnych, kde sa dá žiara najlepšie pozorovať. nám boli odporučené miesta ako Grotfjord, Skulfjord, ale asi najlepšiu žiaru sme videli v zálive pri ostrove Sommarøy a cestou do mesta Tromvik.
Príroda polárnej oblasti je veľmi fotogenická. Z vlastných skúseností môžem doporučiť, aby ste sledovanie aurory spojili so sledovaním západu Slnka. Ja osobne som nikde nevidela podobne krásny západ. Keď sa Slnko nachýli k obzoru, obloha sa začne sfarbovať nad horizontom do žltooranžova, Slnko zapadá pomaly a pozvoľne, až obloha nad kopcami začína tmavnúť do fialových odtieňov.
Dúfam, že sa Vám článok páčil, ďakujem vopred za všetky prípadné pripomienky a komentáre.
Text: Klaudia Schery
Foto: Miroslav Schery